Rozprávka o vode
18. 5. 2011
Kedy si dávno v jednej malej krajine vládol veľmi pyšný kráľ. Myslel si že má všetko na svete a že nikdy mu nič nebude chýbať.
Každú vec vo svojom paláci mal zo zlatých kameňov. Raz prišiel do tej krajiny švárny šuhaj. Sadol si do najbližšieho hostinca a popýtal o vodu. Obsluha mu naliala pomarančový džús. Šuhaj odsunul pohár a znovu poprosil o vodu. Obsluha pohár spratala a naliala mu červeného vina. Šuhaj aj po tento krát odsunul pohár a požiadal znovu o pitnú čistú vodu. Obsluha už s údivom pozerá na šuhaja. „My tu vodu nemáme!“ šuhaj sa postavil pokrútil hlavou a pokračoval v ceste. Asi o pol hodinu zastal a vošiel do ďalšieho podniku. Sadol si za stôl a čakal na obsluhu. K šuhajovi prišiel sám majster a riekol: „ Čosi dá náš urodzený hosť?“ šuhaj pozrie na majstra a len jemným prijemným hláskom si zas vypýtal vodu. Majster smutne odpovedal že oni vodu nemajú. Po týchto slovách sa pobral švárny šuhaj rovno za kráľom. Keď prišiel k zámockým bránam, strážcovia ho už čakali. Pustili ho dnu za kráľom. Kráľ ho vypočul a dal vydať zákon že v každej rodine, v každom dome a v každej dedine bude studňa, umývadlo či len fľaša čistej pramenistej vody.
Kráľ bol rád že šuhaj ho na to to upozornil a nechal po ňom pomenovať prameň ktorý začal vyvierať pod vrchmom. Od tých čias je v celom svete voda ktorá je pre človeka nevyhnutná.
voda
(alica, 24. 3. 2015 19:11)