Cenculiarka
18. 5. 2011
Viete deti kto je cenculiarka? Asi nie. Tak ja vám teda porozprávam. Cenculiarka bolo jedno dievča menom Zita Nebezpečná. Prezývali ju presne tak ako vám hovorím : cenculiarka. Zita bola meter 50 cm vysoká. Mále prváčky mysleli že je to obryňa. Ale našťastie nebola. Väčšia od nej bola Petra Blatová. Ale to nie je podstatné. Zita žila v dedine Drhlová. Každý rok tam bola zima ako sa patrí. Meter snehu Zite neublížilo, ale mala jedných nepriateľov. Boli to cencúle. Bŕŕŕ, fuj cencúle. Povedala Zita keď uvidela cencúle a vzápätí ich zhodila. Všetky cencúle ktoré jej prišli do cesty zhodila. Zita bola jednoducho ničiteľka cencúľov. To boli jej najväčší nepriatelia. Zita bola pri každom cencúli prvá . Keď deti vyšli von z domu tešili sa najmä na oblizovanie cencúľov. Ale pri Zite nemohli nájsť ani jedného cencúľa. Raz keď sa Zita prechádzala po chodníku v diaľke sa jej čosi zaligotalo. Bol to obrovitánsky dvoj a pól metroví cencúľ. Bol tvrdý ako ozajstný múr. Zita však toto nevedela. Tak jednoducho si vyhrnula rukávy a bum. Zita naširoko otvorila oči a jej velikánske ústa sa otvorili tiež a už to bolo vonku : Áúúúúúúúúúú! Jej hlučné au sa ozývalo až za vrchom. Zita skoro vybuchla, keď sa zrazu dívali všetky hlavy len na ňu. Bola taká červená ako paprika. Zita sa vrátila domou do svojej izby, lebo sa jej všetci smiali. A to ona nestrpí. Hneď a zaraz začala rozmýšľať ako ten obrovský cencúľ zlikvidovať. A hovorí si : kopať? Nie, to by som si zasa ublížila na nohu. Tak oblizovať? Tak tiež nie, to by mi zas mohol jazyk primrznúť! A čo tak zapáliť? Áno, áno to je ono. Zita hneď zobrala zapaľovač a rýchlo do práce. Skočila do čižiem, zobrala svoju červenú bundu a hlavne nezabudla na svoje teplé cencúľové rukavice. Pribehla k cencúľu štikla zapaľovačom a už horí a horí. Ale nie na dlho. Zita si nevšimla že jej horí aj teplá cencúľová rukavica. Preto, lebo sa dívala či ju niekto nepozoruje. Zrazu zacítila na ruke strašné teplo. Tak sa na ňu pozrela. A čo vidí? Oheň! Horí , horí, pomóc, horí ! Vykrikuje Zita. Ale nikto nepomáha. Všetci sa len rehocú na Zite. Keď stále nikto nepomáhal musela Zita zakročiť a skočiť do snehu. Tak prišla o je teplú cencúliarskú rukavicu. Zita sa zase vrátila do svoje izby celá červená ako paprika. Tak sa skončil príbeh o cenculiarke.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.